kristalKrištál je najčistejšou formou kremeňa. Je číry ako čistá voda, priehľadný a bez akýchkoľvek prímesí. Krištál poznali už starí Rimania a hovorili mu crystallus. Kremeň je zlým vodičom tepla. To vedeli už aj starí Rimania a preto mali bohatí Rimania vo svojich domoch vybrúsené krištálové gule, alebo aj prírodné kryštály, o ktoré si chladili ruky.



Táto vlastnosť kremeňa – že je stále chladný - sa využíva aj dnes pre základné určenie jeho pravosti a odlíšenia od sklenených imitácií. Krištál priložený k zápästiu alebo na tvár nás vždy chladí.
Jeho chladná a priezračná krása je akoby obostrená ľadovým dychom. Často sa nachádzajú vysoko v horách, kde je ľad a sneh, preto ich v staroveku považovali za zvláštny druh ľadu, ktorý sa pri normálnych teplotách netopí.
Niekedy v sebe krištál obsahuje iné nerasty. Najznámejší je asi sagenit, ktorý obsahuje rôzne ihličky zlatistého rutilu. Sú známe hlavne pod menom Venušine vlasy alebo Šípy lásky. Podobne môžu byť v krištálu vrastené ihlice čierneho turmalínu.

Krištál zušľachtený briliantovým brusom niekedy imituje diamant. Nemá však jeho lesk ani tvrdosť. Krištál je najkrásnejší tam, kde zostáva sám sebou – drahým kameňom. Vedľa brusu sa často zušľachťuje aj rezbou. Umelci do jeho povrchu vyrezávajú rôzne figurálne výjavy, portréty a pod. Táto technika sa volá glyptika.

Známe náleziská:
Dávnejšie boli známe náleziská krištálu v Alpách.
Dnešnými najbohatšími náleziskami sú Brazília, Madagaskar, Stredná Ázia, Ural Japonsku i Austrálii.
Na Slovensku nájdeme krištál pri Banskej Štiavnici.