opalTento nie príliš tvrdý minerál je vodnatý oxid kremičitý. Pretože obsahuje 3 až 20% vody, býva v zbierkach väčšinou uložený vo vode, aby „nevyschol" a nestratil svoje typické vlastnosti. Opál nikdy netvorí kryštály, pretože vzniká ako usadenina z horúcich prameňov, v ktorých je rozpustené značné percento kremičitanových látok.


Zafarbenie opálu je rôzne. Môže byť číry, mliečne biely, žltastý, zelený, modrý, hnedý ako vosk alebo živica, červený, šedý až takmer čierny. Význačnou vlastnosťou opálu je „hra farieb", tzv. opalizácia.
Opál vytvára mnoho druhov, ale drahokamovú hodnotu má len drahý opál, s dúhovou hrou farieb.

Dubnický opál

Drahé opály nedostižnej drahokamovej akosti dlho poskytovali jediné európske opálové bane v Dubníku, neďaleko Prešova na východnom Slovensku. Opál sa tam vyskytoval na puklinách andezitu. Dubnické opály sa stali známe takmer po celom svete. Uchvátili dokonca i v staroveku. Starorímsky prírodovedec Plinius Starší o opále píše: "Plochý kameň zvaný opalus je zo všetkých kameňov najdrahocennejší, ale dá sa tažko popísať. Pozná sa v ňom totiž rubín, fialový amestyst i morská zeleň smaragdu a všetky tieto farby sa neuveriteľným spôsobom spolu navzájom miešajú."

Ešte v roku 1920 sa v dubnickým baniach vyťažilo toľko kvalitnej suroviny, že z nej bolo možno vybrúsiť 1600 karátov opálov vynikajúcej drahokamovej akosti.

Ďalšie známe náleziská:

Dnes vo svete kraľuje drahý opál z Austrálie a drahý opál z Mexika.