tyrkysTyrkys okúzľuje predovšetkým svojou typicky modrou až modrozelenou farbou. Je nepriehľadný, s voskovým až skleným leskom. Jeho najväčšou hodnotou je farba – svetlo až blankytne modrá, inokedy zelenomodrá až zelená. Blankytná modrá je typická pre kamene nedotknuté zvetrávaním.

Do Európy prišiel tento kameň z Turecka a začal sa označovať turguois(angl.), turkis (nem.) a vo zmenenej podobe slovensky tyrkys – turecký kameň. Jedným z prvých Európanov, ktorý sa zmieňuje o tomto modrom kameni, bol Marco Polo v 13. storočí.

Tyrkys je obľúbeným drahým kameňom už od najstarších dôb, zvlášť cenený však bol v krajinách Orientu.

Krásna farba tyrkysu dobre vynikne v zlate i v striebre. Z tyrkysu sa zhotovujú náhrdelníky, býva centrálnym kameňom náušníc, brošní, menej prsteňov, pretože je mäkký.

Okrem predností má tento minerál a nedostatky. Predovšetkým je pomerne mäkký, často býva pokrytý prasklinkami a tiež jeho farba nie je stála. Tyrkys vybledne, ak je dlhú dobu vystavený účinkom priamych slnečných lúčov a pri styku s mnohými chemickými látkami dostáva modrá farba nežiadúci zelenkavý nádych. Preto je ho treba chrániť pred stykom s alkoholom (vrátane parfému), pred mydlom a ďalšími zásaditými i kyslými látkami.